Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Články

Záhadný tekovský hrad

Publikácia nášho rodáka Jána Izáka Hviezdina – Plamene nad Tekovom, ktorá  bola vydaná ako účelová publikácia pre potreby MNV v Starom Tekove pred  päťdesiatimi rokmi t.j. v r. 1968 pri príležitosti konania tretích folklórnych slávností Tekov tancuje a spieva, vyvoláva medzi historikmi a o históriu  zaujímajúcich sa občanov už polstoročie pretrvávajúci diškurz o podobe tekovského hradu.

Recenzia na uvedené dielo v tom čase reagovala, že autor v snahe pozdvihnúť vlastenecké cítenie svojich rodákov volil spôsob beletrizovania historických faktov. Beletrizácia historických faktov je mimoriadne náročná úloha a vyžaduje si nielen talentovaného spisovateľa, ale aj odborne rozhľadeného historika. Analýza väčších či menších prehreškov proti historickej objektivite by si vyžadovala viac času i priestoru.

Obrázok horiaceho tekovského hradu na titulnej strane (obale) nakreslil Štefan Šumeraj /1923-1990/, (viď. parafa, obrázok vpravo dole), údajne na základe neznámej medirytiny zo 16. storočia. Krátko po vydaní publikácii, čiže zhruba od  roku 1968 sa tento obrázok horiaceho tekovského hradu z titulnej strany publikácie začal ilustračne objavovať vo viacerých historických súvislostiach.  Dovtedy (ale ani odvtedy?!) sa totiž nikdy nikde žiadny iný obrázok tekovského hradu neobjavil. Prekvapení však zostali všetci tí čo sa o históriu obce zaujímajú hlbšie. Keďže Starý Tekov sa historicky spája s hradiskom v ich predstavách mal hrad skôr podobu kombinácie drevo - zemného hradu. Prikláňajú sa k tomu aj poznatky z terénnych archeologických výskumov renomovaných archeológov (čiastočne) Antona Točíka z r. 1948, Alojza Habovštiaka z r. 1968 a Petra Bednára s Evou Fottovou z r. 2000, ktoré naznačujú, akým spôsobom bol hrad  opevnený. V prvej fáze išlo pravdepodobne o palisádu, ktorú neskôr nahradila hradba s nasucho kladených kameňov. Z výsledkov týchto výskumov sa teda predpokladá, že hrad nebol prestavaný na kamenný. Kresba na titulnej strane publikácie pripomína kamenný hrad. Je predstava autorov kresby a publikácie uletená, alebo, je to ešte celkom ináč? O podobe tekovského hradu sa stretávame s iba veľmi strohými písomnými informáciami. Václav Mencl v knihe Strědověká města na Slovensku na str. 72 a 73 píše: „Zemné hradisko tekovské, bývalo od dávna strediskom Pohronia a neskoršie hradom župným. Toto hradisko, ktoré strážilo neďaleký prechod Nitrianskej cesty ležalo na miernom ostrohu a malo podobu roztvoreného vejára". Maďarský historik  Könyöki  Jozsef v knihe A középkori várak különös tekintettel Magyarországra, vydanej v roku 1904 na str. 227 píše: „Je známe, že za Arpádovcov, začiatkom 11. stor. bolo hradisko prebudované na kamenný hrad, ktorý sa vypínal na tekovskom vŕšku až do jeho zničenia pri vpáde Tatárov do Uhorskej zeme".

Kusé informácie o podobe hradu zamestnávajú už polstoročie aj mňa. „Nadhodený problém“ môže byť podnetom pre pokračovanie bádania mladých regionálnych historikov, zaujímajúcich sa o dávnu minulosť svojich predkov. Možno zozbierajú argumenty, ktoré zobjektívnia hypotetické predstavy so skutočnosťou.

 

Ján Páleník

 

hrad.jpg

Titulná strana /strana obalu/ publikácie


 

Občianske združenie Tekov-Hont

Automatická meteorologická stanica Starý Tekov

MALÁ VODNÁ ELEKTRÁREŇ TEKOV

Interaktívna mapa Starého Tekova


webygroup

Úvodná stránka