Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Starý Tekov - oficiálne stránky obceHľadať
 
 

Výsledky výskumov archeológov a historikov

Výskumu dlhej a bohatej minulosti Starého Tekova sa doteraz nevenovala taká pozornosť, aká by bola úmerná jeho významu najmä v stredoveku . Predsa len niekoľko odborníkov sa v minulosti sporadicky Starému Tekovu venovalo. V nasledujúcom príspevku veľmi stručne prekladám výsledky ich práce.

P. Gerecze – maďarský historik, navštívil Starý Tekov v r.1895 a uvádzal, že v tomto roku videl ešte ruiny kostola sv. Alžbety na západnom okraji obce tzv. starého kostola. Podľa jeho opisu išlo o gotický kostol, z ktorého v čase jeho návštevy stáli ešte nadzemné časti polygonálne uzavretého presbytéria s vnútornou šírkou 6,05 m. Podľa P. Gereczeho išlo tu o kláštorný kostol, pri ktorom vraj, stál aj kláštor, ale po ňom stopy už nevidel. Zvyšky kostola spolu s ďalšími časťami špitála môžu sa objaviť pri ďalších zemných prácach na západnom okraji obce.

Gerecze P. Nehány Arpádkori templomunk, Archeológiai értesíto 1896, str. 310 – 316.


Štefan Janšák – archeológ, v tridsiatych rokoch 20. stor. lokalitu obce Starý Tekov zameral, opísal a dobovo i funkčne určil, pravda, len na základe vlastnej terénnej obhliadky a viacerých povrchových nálezov. Dovtedy sa v Starom Tekove nerobil žiadny archeologický výskum spojený s výkopom.

Janšák Štefan. Staré osídlenie Slovenska, Dolný Hron a Ipeľ v praveku. Turčiansky Sv.Martin 1938, str. 69-71.


Anton Točík – archeológ, v roku 1949 ako prvý pri príležitosti reštaurátorských prác na tunajšom farskom kostole urobil aj menšie zisťovacie sondy na Várhedi / na cintoríne / pri kostole a na západnom okraji obce pri tzv. starom kostole. Dospel k niektorým zaujímavým a cenným poznatkom, najmä pokiaľ ide o datovanie začiatkov pochovávania pri tomto kostole /už od 11.stor./.

Točík Anton. Zisťovacie výskumy v Starom Tekove na Slovensku. Inf.: Archeologické rozhľady,1952, roč.4, č.1, str. 35-37.


Alojz Habovštiak – archeológ, v roku 1968 nadviazal na výsledky svojho predchodcu spred dvadsiatich rokov, ale i v tomto prípade sa jednalo iba o záchranný a zisťovací výskum. Podnetom na jeho uskutočnenie bolo zistenie základov zaniknutej stavby na západnom konci obce. Pri výkope základov domu Štefana Kyseľu / bývalý tzv. Lienkin dom / sa odkrylo 16 hrobov a časť kostnice. Pri tejto príležitosti sa skúmali menšími zisťovacími sondami aj ostatné dve známe polohy, a to pri farskom kostole a na Várhedi.

Habovštiak Alojz – Juck Ľubomír. Starý Tekov v praveku a v stredoveku. Inf.: Vlastivedný časopis 1974, roč. 23, č. 4, str. 169 - 170.


František Pataky – učiteľ, našiel v jednom z dvorov / u Ondreja Hancku / v ulici Hradnej pri jej predlžovaní / odkopávaním z kopca na ktorom sa pochováva / zachovalú keramickú nádobu patriacej do laténskej keramiky z posledných storočí pre n. l. Raritou je, že sa jedná o najsevernejšie nálezisko keramiky tejto kultúry.
Inf.: Kronika školy obce Starý Tekov

Bednár Peter – Fottová Eva – archeológovia, uskutočnili v r. 2000 iba veľmi skromný archeologický výskum, malú sondu v severozápadnom kúte Várhedi.

Bednár Peter – Fottová Eva: Výskum v Starom Tekove. Inf: Archeologické výskumy na Slovensku 2000, Nitra AÚ SAV, str. 36 - 38.


E. Hajnalová – paleobotanička. Výrazným pozostatkom a dokladom pravekého osídlenia hradného vrchu, hlavne v dobe bronzovej, sú obilné jamy, ktoré sa ešte i dnes v určitých častiach obce v dvoroch, ale i na ulici prepadávajú. Vo výplni jednej z týchto jám sa podarilo nájsť okrem črepov keramiky maďarovskej kultúry aj zvyšky zotletého obilia, v ktorom boli podľa paleobotanického určenia E. Hajnalovej, pracovníčky Archeologického ústavu SAV v Nitre, nasledovné druhy obilnín: jačmeň siaty, pšenica dvojzrnka, pšenica siata a pšenica jednozrnka.

Habovštiak Alojz – Juck Ľubomír. Starý Tekov v praveku a v stredoveku. Inf.: Vlastivedný časopis 1974 roč.23, č. 4, str. 169.


Vladimír Horváth – vykonal v r. 2009 podrobný inžinierskogeologický prieskum základovej pôdy v okolí farského kostola. Cieľom geologických prác bolo zabezpečiť inžinierskogeologické a hydrologické podklady pre návrh a vypracovanie statického posudku resp. dokumentácie sanácie vrchnej stavby kostola a ďalších súvisiacich stabilizačných opatrení základovej konštrukcie. Podzemná voda, prieskumnými vrtmi do hĺbky 3 – 7 m pod terénom nebola zistená, neovplyvňuje súčasné statické poruchy objektu kostola
V záverečnej správe sa konštatuje, že podiel geologických faktorov na viditeľnej deštrukcii tohto objektu, nie je podstatný resp. rozhodujúci. Hlavnými príčinami viditeľných statických porúch objektu kostola je nefunkčnosť klenbového ťahadlového systému, ktorý je umiestnený v jeho strešnej časti a základová konštrukcia. Pásové základy kostola sú z ukladaného kameňa. Takáto základová konštrukcia nedokáže eliminovať statické poruchy prejavujúce sa najprv vo vrchnej stavbe.

Vladimír Horváth: Štúdia vypracovaná pre potreby projektovej dokumentácie pre realizáciu sanácie farského kostola.

Zosumarizoval: Ján Páleník

január 2011


 

Občianske združenie Tekov-Hont

Automatická meteorologická stanica Starý Tekov

MALÁ VODNÁ ELEKTRÁREŇ TEKOV

Interaktívna mapa Starého Tekova

dnes je: 19.7.2019

meniny má: Dušana

podrobný kalendár

Obec Starý Tekov bola súčasťou zábavnej show odhaľujúcej krásy slovenského vidieka - Naj dedinka Slovenska.
Video v archíve RTVS si môžete pozrieť v nasledujúcom odkaze: www.rtvs.sk

webygroup
ÚvodÚvodná stránka