Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Články

Spomienky spomedzi hrobov

Po sviatku Všetkých svätých a dňa pamiatky na zosnulých, keď ešte dohárajú niekoľko dní horiace kahance zvyknem sa každoročne prejsť po cintoríne, aby som sa „po zhone“ predošlých dvoch dní, tento raz v pokoji pristavil pri hroboch  svojich najbližších. Súčasne „skontrolujem“  ako sa rozrástli hrobové miesta, ktoré v tomto roku súdiac podľa výzdoby a vyhorených sviečok či kahancov už nikto nenavštívil. Zamyslený chodiac po cintoríne sa popristavujem i pri hroboch, v ktorých odpočívajú telá tých, ku ktorým som mal osobný vzťah, ktorí  boli za života čímsi výnimočnejší, alebo ktorých život sa neskončil prirodzenou smrťou. Spomeniem len niekoľko miest mojich pristavení.

S istou bázňou sa pristavujem pri hroboch kňazov v našej farnosti účinkujúcich, ako i kňazov - rodákov pochovaných na tunajšom cintoríne Jozefa Szitkeya a Jána Várayho Jozefa Solmošiho, Alexandra Fabiana a Jozefa Páleníka. Neobídem hrob Jolanky Pivonkovej s neprehliadnuteľným náhrobníkom.  Dojímavé býva pristavenie pri symbolických hroboch Ladislava Ďuroviča, ktorý zomrel v nemeckom zajatí, presne nevedno kde a Jozefa Jamricha, ktorý padol v SNP pod Strečnom kde odpočívajú i jeho telesné pozostatky. V ostatných rokoch pri vynovenom náhrobníku Jána Horniaka znova a znova splietam kombinácie  o jeho doteraz nevyjasnenej  smrti, v rybnicko – čajkovských horách počas bojových operácií Nitrianskej partizánskej brigády na tomto území. Nikdy sa nezabudnem pristaviť pri hroboch Jozefa Chudého a Jána Solmošiho, ktorí tragicky zahynuli pri výkone vojenskej prezenčnej služby. Pri hrobe neznámych vojakov sa mi v mysli vybaví celá plejáda mien našich spoluobčanov padlých v dvoch ostatných svetových vojnách a v SNP a všetkých tých spoluobčanov, ktorí zomreli v dôsledku týchto vojen. Hrob odo mňa o rok mladšieho niekdajšieho študenta vojenskej školy Ladislava Baumana, ktorý zomrel na následky úrazu pri kúpaní v Hrone leží popri zúženom chodníku cintorína a nedá sa pri ňom nepristaviť. Vody Hrona a Pereca obmývajúce našu obec vyžiadali si i ďalšie obete, žnicu pracujúcu v Starom Tekove Jolanku Tencerovú obyvateľku Novej Bane, Dominika Šabíka vracajúceho sa z odpoludňajšej zmeny pádom do Pereca počas rekonštrukcie Horného mosta,  prievozníka Štefan Vrlinu, Júliusa Hajku a detí Jožka Guľu a Števka Fabiana.  V ostatnom období pribúda obetí a hrobov po dopravných nehodách. Pripomínajú nám ich hroby Júliusa Hajku (vrchovského), Jána Šumeraja, Márie Hlôškovej, Františka Ortha, Pavla Kúdeľu. Vždy so súcitom sa pristavím pri hroboch, po 2.sv. vojne  schudobnených živnostníkov – obchodníkov s ktorými sa osud kruto zahral Jánom Tekalom a synom Jánom a Pavlom Adamekom.

Najnovšie medzi navštevované hroby pribudol hrob Kataríny Švecovej päťnásobnej matky a prvej darkyne orgánov z obce. Pri odchode z cintorína a pri pohľade na pamätník rehoľných sestier, ktoré trpeli pre vieru v mysli si premietam mestá  a svetadiely, kde všade vo svete okrem rodnej obce ležia ich telesné pozostatky. Po opustení cintorína moje kroky zvyknú smerovať k pamätníku padlých. Tohto roku toto pietne miesto hodlám navštívim aj 11.11., kedy si celý svet bude pripomínať sté výročie ukončenia I. sv. vojny.

Mohol  by som pokračovať, lebo veď každý hrob ukrýva telo, ktoré malo svoj príbeh, ale hlavne bolo príbytkom v ktorom  za života sídlila ľudská duša. R.I.P.

                                                                                                         

Ján Páleník

Pohľad na vyzdobený starotekovský cintorín v pozadí s vežou kostola

Pohľad na vyzdobený starotekovský cintorín v pozadí s vežou kostola


 

Občianske združenie Tekov-Hont

Automatická meteorologická stanica Starý Tekov

MALÁ VODNÁ ELEKTRÁREŇ TEKOV

Interaktívna mapa Starého Tekova


webygroup

Úvodná stránka