Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Články

Škoda každej pozostalosti...

lubor batovsky.jpg

V týchto dňoch dovolím  si pripomenúť 20.výročie (†21.1.1998) smrti nášho rodáka Ľubora Bátovského – Krasislava, odpočívajúceho na lipníckom cintoríne poniže Slovenskej brány, ktorú za života neskonale obdivoval a nadovšetko miloval. V jednej zo svojich básní o nej napísal:  „ ... napriek jej naštrbenosti, napriek neúprosnému zubu času – je to predsa ona, svätica ukameňovaná, poľudštená víla dobrého starého Hrona!“

Z pohľadu počtu vydaných publikácii píšucich starotekovských rodákov, bol Ľubor Bátovský po Štefanovi Senčíkovi a Jánovi Izákovi, tretím najplodnejším spisovateľom. Podmienky pre vydanie diel každého z nich boli podmienené mnohými faktormi. Štefan Senčík väčšiu časť svojho života prežil v emigrácii, kde napísal i rozhodujúci podiel svojich diel. Život Jána Izáka bol poznačený pôsobením vo verejnej správe. Ľubora Bátovského v rozkvete životných síl a publikačnej kondície opantala politika, na ktorú v konečnom dôsledku doplatil. Aj keď všetci traja boli v istej politickej ére v publikačnej činnosti a možnosti vydávania svojich diel obmedzovaní, iba on bol zakázaný.

S poéziou a prózou Ľubora Bátovského, s jeho poviedkami a črtami, reportážami i fejtónmi sme sa v minulosti stretávali na stránkach desiatok novín a časopisov. Môj prvý dotyk s jeho tvorbou bol na stránkach starších ročníkov Ohníka a Zorničky. Deti sa tešili jeho veršíkom, ktoré knižne vydal po názvami Chocholuška a Písmená na mená. Svoj hold rodnému kraju vyslovil v básnickej zbierke Tekovské sonety. V rukopise musela po ňom zostať bohatá paleta diel napr.: próza Frontové prázdniny, Chudobný boháč, alebo Mozaika bohatej chudoby (autobiografické črty), veršovaný detský cestopis Letí rýchlik maľovaný, detské veršíky Ružičky, leporelo Šumia klásky – ostrovlásky, samizdatová zbierka Litánie o rodných rovinách, štyristo strán kronikárskych esejí Zásvity z Tekova a mnohé iné. V básnickej zbierke Hrmí v čiernej surovine, alebo Keď som kver polapil, neobišiel ani vážnu dobu Slovenského národného povstania. Iba málokto vie, že sa pokúšal aj o zdramatizovanie povesti Divokrásna pohanka, alebo, že bol zostavovateľom knižne vydanej kroniky novovzniknutej obce Jubilujúca Šrobárová. Nie som si celkom istý, či obec Starý Tekov urobila všetko pre to, aby sa nám z jeho literárnej pozostalosti, zachovalo čo najviac  (mám na mysli najmä jeho diela v rukopise) a dostalo k Tekovčanom. Bolo by večnou škodou keby sa Bátovského diela, aj tie ktoré po ňom zostali v rukopise, nezachránili. V čase digitalizácie, okrem autorských práv, nemal by to byť problém. Aj  Starobylý Tekov, ešte za života od neho odkúpený, by mal byť verejnosti prístupnejší. Napríklad v miestnej knižnici, keď už nie na vypožičanie, ale aspoň na preštudovanie „in situ“. Za súčasných možností nemalo by byť zbožným želaním, ale reálnou možnosťou väčšieho počtu záujemcov viacerých  generácii Tekovčanov poznať tvorbu nášho rodáka z čias núteného mlčania.

 

Ján  Páleník


 

Občianske združenie Tekov-Hont

Automatická meteorologická stanica Starý Tekov

MALÁ VODNÁ ELEKTRÁREŇ TEKOV

Interaktívna mapa Starého Tekova


webygroup

Úvodná stránka