Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Články

Moruše

V ostatných rokoch skupina nadšencov združená okolo PhDr. Jarmily Bátovskej pracovníčky Štátneho archívu v Leviciach, začala poukazovať na zvláštnosť kraja v okolí Pukanca s bohatým výskytom stromov moruší.

V novo vydanej knižočke „Sladký morušový receptár“ a na informačných paneloch popri náučnom chodníku v Pukanci z blízkych susedných čilejkárskych obcí sa len okrajovo spomínajú Rybník, Čajkov a  Nová Dedina v ktorých moruše nie sú neznámym stromom. Hojný výskyt moruší bol však aj v zostávajúcich čilejkárskych obciach. Práve kvôli kompletnosti pohľadu ako celku vo svojom príspevku chcem poukázať na fenomén odlišnosti, medzi súčasne rastúcimi stromami moruší v hontianskych obciach v podsitnianskom kraji a kedysi v hojnom počte rastúcich stromov moruší v susedných čilejkárskych obciach. Kým v susedných hontianskych obciach Pukanec, Devičany, Jabloňovce, Bátovce, Bohunice atď. sú dodnes v stovkách voľne rastúcimi stromami vo viniciach i mimo nich, na úvratiach a popri poľných a viničných cestách v čilejkárskych obciach boli ešte pred nedávnom „urbanistickou“ súčasťou ulíc. Svoje poznanie ilustrujem na príklade rodnej obce Starý Tekov.

V Starom Tekove do polovice minulého storočia historické ulice obojstranne lemovali výhradne stromy moruše čiernej, tu i tam  sa objavila moruša ružová a sem tam aj biela. Moruše rástli aj  na iných verejných priestranstvách všade tam, kde sa vyžadoval chládok pre dobytok. V Starom Tekove to boli miesta pri obecnom mlyne, obecnej bujačni, kováčskej šmykni. Dlhé roky najznámejším ba priam magickým stromom bola pre starotekovčanov  tzv. „prvá“  a pre veľkokozmálovčanov „posledná“ jahoda. Pre Starotekovčanov prvá preto, že v stromoradí smerom od Starégo Tekova do Veľkých Kozmáloviec bola prvá z niekoľkých pomedzi čerešňami rastúcich jahôd a teda pre Kozmálovčanov bola logicky posledná.

V druhej polovici 20.storočia pri rozširovaní najmä nadzemných, ale postupne i podzemných elektrických a telekomunikačných vedení a rozvodov, stromy moruší stávali sa prekážkou jednak pre svoju charakteristicky košatú korunu ako i pre podzemný koreňový systém. Dochádzalo k ich častému opilovaniu a tým i k ich zohyzďovaniu. Táto skutočnosť bola príčinou prakticky úplnej likvidácii stromov moruší z priedomí. V súčasnosti veľmi podobný osud majú v niektorých uliciach rastúce stromy orechov.

Na rozdiel od moruší rastúcich v chotároch spomínaných neďalekých hontianskych obcí v našej obci sa po alejach moruší akoby zľahla zem. Nezachovali sa na ne takmer žiadne pamiatky. Zostali iba spomienky. Na podiv v rámci nich si pri výnimočných príležitostiach ešte i dnes tu a tam pripijeme  so zašanovanou, doteraz dobre uschovanou jahodovicou.

V súčasnosti v obci ešte rastie možno jedna desiatka stromov moruší ako sa hovorí „na ukážku, resp. ochutnávku“.

 

Ján Páleník

 

moruša.jpg

Ilustračný obrázok /zdroj: internet/


 

Občianske združenie Tekov-Hont

Automatická meteorologická stanica Starý Tekov

MALÁ VODNÁ ELEKTRÁREŇ TEKOV

Interaktívna mapa Starého Tekova


dnes je: 17.6.2019

meniny má: Adolf

webygroup

Úvodná stránka