Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Starý Tekov - oficiálne stránky obceHľadať
 
 

Historicko – stavebný vývoj obce Starý Tekov

Historicky najstaršia časť obce Starý Tekov sa rozprestiera na bochníku starotekovskej vyvýšeniny elipsovitého tvaru ktorého dlhšia os smeruje od severovýchodu na juhozápad a je dlhá asi 650 m a široká 100 – 135m.
Najstaršími budovami tu boli, hrad na Várhedi, kostol a domy Tekovčanov na Vrchu a Vŕšku (dnešnej Tekovskej ulice a Nám. SNP). Ďalej to bola ulica Hradná (Mlynská), ktorá bola časťou tzv. podhradia. Ďalšou časťou podhradia, hodil by sa skôr názov príhradia bolo niekoľko málo domov v Kamennej bráne,  na Doline (v súčasnosti Nám.9.mája a ul. Krížna) a  na dnešnom Poštovom rade a niekoľko málo domov na dnešnej Kováčovej ulici resp.  Záhradnom rade. O najstaršej obývanosti v týchto častiach obce svedčia aj obecné verejné studne, ktoré stáli v týchto lokalitách a boli prakticky funkčné ešte aj v druhej polovici 20.stor. (niekdajšia obecná studňa pod kostolom, pred terajším domom Stanislava Nespešného a Jána Prasličku, studňa pri tzv. bujačni a studňa pri terajšej záhrade  Anny Hrnčiarovej). Najmä domy na Vrchu a Vŕšku spolu s obývaným hradným kopcom Várheď môžeme považovať za pôvodný Tekov aj pri vzniku Uhorského štátu v roku 1000. V roku 1017 pri organizovaní novej štátnej správy bolo územie rozdelené do stolíc (žúp). Sídlom Tekovskej stolice sa stal Starý Tekov.

Najstaršia zastavaná časť obce Vrch, Vŕštek, Kamenná brána, Hradná, Krížna, Poštový rad, časť Kováčovej ulice

Najstaršia zastavaná časť obce Vrch, Vŕštek, Kamenná brána, Hradná, Krížna, Poštový rad, časť Kováčovej ulice

Ťažko je dnes povedať (dá sa iba predpokladať) čo bolo v nasledujúcom období príčinou pribrzdenia rozvoja a nakoniec úpadku Starého Tekova a zvýraznenie Levíc. Jedno je však veľmi pravdepodobné (hraničiace s istotou), že ďalej stavebne sa nerozvíjajúci Starý Tekov, nebol v stave ponúknuť podmienky pre čoraz viac sa rozmáhajúcu správu župy. Boli treba priestory pre župných úradníkov, župný archív, župného kata, kasárne pre vojsko župnej bandérie, sedriálnu trestnicu, ubikácie pre dôstojníkov, ubikácie pre služobníctvo a ďalšie inštitúcie. Od roku 1321  stal sa sídlom župy levický hrad. Pravdou je, že v dejinách existuje istý časový úsek (toto obdobie je slabo prebádané a zdokumentované) kedy sídlom župy už boli Levice, ale Starý Tekov bol naďalej považovaný za hlavné mesto župy. Jedná sa o viac ako storočie v ktorom bol Starý Tekov ešte stále miestom župných zhromaždení. Keďže Levice bývali často dobíjané a sídlo župy ohrozované v roku 1561 stali sa župným mestom Topoľčianky a od roku 1735 Zlaté Moravce. Prakticky za celý tento čas sa intravilán obce nerozširoval a Starý Tekov sa tiesnil len na Vrchu a Vŕšku (dnešná ulica Tekovská a Nám. SNP, viď mapka). Až po komasácii v roku 1864 vymerali stavebné parcely v Garázberku (ul. Štúrova) a v Novej ulici (ul. Janka Kráľa) a v časti Čurgov na dnešnej (Hradnej ulici). Niekoľko domov bolo postavených už aj predtým, hneď po zrušení poddanstva ešte prakticky v extraviláne ( v Garázberku a niektoré v Kováčovej ulici). Až k 1.1.1923 došlo k zrušeniu 900 rokov starého stoličného a župného zriadenia a územie Tekovskej župy bolo rozparcelované medzi tzv. veľžupy Hontiansku, Považskú a Zvolenskú.
Najväčší rozmach budovania nových domov nastal v období trvania I. Československej republiky a Slovenského štátu medzi dvomi vojnami v rokoch 1918 – 1945, kedy sa postavilo veľa domov na Krumpľovniskách, prakticky celé dnešné ulice: Kpt. Nálepku, Štefánikova, Hronská, ale i Družstevný rad (Fakokerť) a časť Hviezdoslavovej ulice a niektoré domy i na Záhradnom rade a Palárikovom  rade.
Ďalšia vlna mohutnej výstavby rodinných domov, ale i niekoľkých  obecných budov bola zrealizovaná v druhej polovici 20. storočia. Boli vystavané ulice Prievozská, Na lúkach, Športová, Poľná, Mládežnícka a z časti ešte stále nedostavaná ulica Družby. Medzi najvýznamnejšie stavby v doterajšej histórii patria v ostatnom období zrealizovaná elektrifikácia obce, vybudovanie vodovodnej siete a splynofikovanie obce. V súčasnosti sa v obci nachádza 439 trvale obývaných domov.
Na prahu 3. tisícročia si už viac z povestí ako z reálnych historických podkladov v predstavách modelujeme vstupy na starotekovskú vyvýšeninu Kamennou bránou, alebo Hlbokou cestou, lokalizujeme verejné župné budovy, ich správcov a nájomníkov. V historickej časti obce na dnešnej ulici Tekovská bolo možné pozorovať až do zániku feudalizmu v prvej polovici 19.storočia na niektorých domoch  priečelia s umelecko – historickými prvkami. Obrazotvornejší starotekovskí regionálni historici  pokúšali sa v minulosti aj o opis tekovského hradu a výjavu jeho zničenia ako i niekdajšej vraj až dvojpodlažnej zemianskej kúrii.
Niektoré historické poznania sa aj dnes po mnohých rokoch pri štúdiách archívnych materiálov, alebo aj pri náhodných príležitostiach dostávajú na svetlo, ale  mnohé zostanú naďalej na zažltnutých listoch papiera na policiach archívov, alebo už len v spomienkach, či v povestiach našich rodákov – majstrov slova a pera.

 

Ján  Páleník


 

Občianske združenie Tekov-Hont

Automatická meteorologická stanica Starý Tekov

MALÁ VODNÁ ELEKTRÁREŇ TEKOV

Interaktívna mapa Starého Tekova

dnes je: 19.7.2019

meniny má: Dušana

podrobný kalendár

Obec Starý Tekov bola súčasťou zábavnej show odhaľujúcej krásy slovenského vidieka - Naj dedinka Slovenska.
Video v archíve RTVS si môžete pozrieť v nasledujúcom odkaze: www.rtvs.sk

webygroup
ÚvodÚvodná stránka