Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

História zdravotníctva v Starom Tekove

Chorým ľuďom bolo treba pomáhať aj v minulosti. Vo februári 1923 bol pre obce tekovského notariátu  zriadený v Tekove zdravotný obvod. Do obvodu patrili obce Starý Tekov, Hronské Kľačany a Veľké Kozmálovce.

 

AMBULANCIA OBVODNÉHO LEKÁRA

V prvých rokoch po zriadení zdravotného obvodu bola ambulancia v dome, kde býval spravidla v podnájme lekár.

Pred 2. svetovou vojnou chodil do Tekova z Rybníka MUDr. Gončarenko – Ukrajinec. Dochádzal z Rybníka. Mal na starosti aj prehliadky detí v škole.

Spomienky na tieto prehliadky dodnes zostali v pamäti. Súčasťou prehliadky bola aj kontrola oka. Stiahol spodné viečko oka a spýtal sa: „Máte doma kozu, kravu?

Viac mliečka piť!“

Po vojne prišla pracovať  na obvod MUDr. Dvořáková – Češka, dochádzala do Tekova z Levíc a ordinovala v starej kaplánke.

Po zrušení notariátu sa v bývalom notárskom byte zriadilo obvodné zdravotné stredisko. Prakticky je tam dodnes ordinácia aj byt obvodného lekára. Prvý v ňom ordinoval  MUDr. Vojtech Gašparovič – pochádzal z Martina.

Na jeho pôsobenie v Tekove sa zachovala spomienka na príhodu, ktorá sa stala v ordinácii. Ženy prišli k nemu z práce v kravíne. Sťažovali sa, že ich bolia nohy a chrbát, že majú reumu. Lekár im kázal vyzuť sa. Potom chytil gumáky a vyhodil ich von oknom so slovami, že to je tá vaša „reuma.“

 

Obvodné zdravotné stredisko a byt lekára v Starom Tekove. Foto z roku 1967 archív autora

Obvodné zdravotné stredisko a byt lekára v Starom Tekove. Foto z roku 1967 archív autora

 

OBVODNÍ LEKÁRI

  • MUDr. Gončarenko – ukrajinskej národnosti. Pravdepodobne emigrant po októbrovej revolúcii v r. 1917.
  • MUDr. Dvořáková –nevieme datovanie
  • MUDr. Vojtech Gašparovič – (do. r.1958) existuje záznam o ordinácii z r. 1956.
  • MUDr. Karol Šraier 1959 – 1963
  • MUDr. Ernest Országh 1963 – 1964
  • MUDr. Igor Vrbický 1964 – 1987
  • MUDr. Silvia Fašková 1987 – 2001
  • MUDr. Viktor Faško 2002 – doteraz

Zdravotné sestry

  • Filoména Homolová rod. Kosorínová – (1956 – 1959)
  • Rozália Kováčová z Veľkých Kozmáloviec– do r. 1960
  • Albína Šumerajová rod. Senciová 1960 – 1989
  • Rozália Krivočenková z Hronských Kľačian – 1984 – 1990 – v týchto rokoch pracovala v obvode ako geriatrická sestra
  • Ružena Kupčová rod. Trpíšková 1989 – doteraz

Na svoje 29 ročné pôsobenie v ordinácii obvodného lekára si takto spomína bývalá sestrička Albína Šumerajová (1936):

„V rokoch 1952 – 1956 som navštevovala Strednú zdravotnú školu v Nitre – odbor

zdravotná laborantka. Do Tekova na obvod som nastúpila v r. 1960. Netušila som, že budem na obvode v Tekove až do svojho odchodu do dôchodku v r. 1989. Pri nástupe do Tekova som  mala za sebou 4 ročnú prax v laboratóriu nemocnice v Leviciach.

V čase, keď som nastúpila do Tekova, bol tu obvodný lekár MUDr. Šraier. Tomu vôbec nevadilo, že dostal sestru neskúsenú a bez praxe. Mal vlastný mikroskop a na obvode sme vyšetrovali jednoduchý krvný obraz a moč chemicky a mikroskopicky. Toto sa v iných ambulanciách nerobilo. Bola to náplň práce laboratória v Leviciach.

V starostlivosti obvodného lekára boli obyvatelia od veku od 3 rokov. Keď  bolo treba, prišli aj s menšími deťmi, lebo detský lekár v Tekove nebol. Bývala len detská poradňa – v starej kaplánke.

V tej dobe už bola v Tekove aj škôlka. Chodievali sme do materskej škôlky a do školy robiť zdravotné prehliadky a očkovanie.

Vykonávali sme aj úlohy hygienickej služby. Zdravotná starostlivosť bola bezplatná, len súkromní roľníci museli za ošetrenie platiť. Ale tí málo chodili k lekárovi. Nebolo jednorázových pomôcok. Na pichanie injekcií sa používali sklenené striekačky a kovové ihly. Zavčasu ráno som musela vždy najprv ísť a zapnúť sterilizátor. Bol elektrický a na destilovanú vodu. V tých časoch sa často stávalo, že nebola elektrina. Vtedy som inštrumenty zobrala domov, zakúrila do šporáka a vyvarila striekačky v rajničke.

Antibiotiká v tabletách neboli. Penicilín sme podávali injekčne do svalu počas troch dní, každý deň jednu. Keď  to vyšlo na nedeľu, tak aj vtedy. Ráno, po malej omši, prišli pacienti do ambulancie a tam som im to popichala.

MUDr. Šraier bol Nemec, ale mal poslovenčené meno. Rozprával „československy“ a jazdil na mopede. Na liečbu používal aj také metódy, ktoré boli u nás v tých časoch nevídané – akupunktúru a hypnózu. Robieval to po obede. Ja som to nepoznala a veľa ráz som sa čudovala, keď som videla, ako mali ľudia napichané v ruke alebo v chrbte dlhé tenké drôtiky – ihly. Pomôcky na akupunktúru boli jeho vlastné. Keď z Tekova odišiel, vzal si ich so sebou. Okrem toho mal aj vlastný gynekologický stôl „kozu“.

Občas robil aj gynekologickú prax, najmä starším ženám.

V tom čase bola čakáreň a prípravovňa v jednej miestnosti. Sestra bola oddelená od čakajúcich pacientov len sklenenou stenou. V ďalšej miestnosti ordinoval lekár a odtiaľ bol priamy prístup do lekárskeho bytu. Raz sa stalo, že už dlhší čas bolo vnútri ticho.

Nič nebuchlo, nič nešuchlo. Nuž som sa odvážila a vošla sa pozrieť, či už, reku, končíme. Od prekvapenia som skoro z nôh spadla. Na stoličkách sedeli 2 alebo 3 ženy a spali v hypnotickom spánku. Pán doktor si medzitým odskočil domov. Niekedy sa stávalo, že takto sme ordinovali až do 19.00 hod.

Za doktora Vrbického si spomínam na začiatky vakcinácie proti tetanu. Bolo treba preočkovať  všetkých obyvateľov troma dávkami vakcíny. Zdravotná osveta v tých časoch nebola na takej úrovni ako dnes a ľudia nechápali, prečo sa toľko musia očkovať.

Snažili sa tomu vyhnúť. Na prvú dávku ešte prišli. Ale čo na druhú a na tretiu? Rozmýšľali sme, čo robiť. Nuž čo ? Vstali sme ráno o štvrtej aj s doktorom a hybaj do kravína. A tam, koho sme dolapili, toho sme zaočkovali. Niektoré ženy sa pred nami aj skrývali, ale veru zaočkovať sa museli dať. Poľnú skupinu sme išli hľadať do chotára na sanitke. Kde sme ich videli, tam sme postáli na poľnej ceste a pri sanitke sme ich zaočkovali.

No boli aj takí naši občania, ktorým už pomoci v našej ambulancii nebolo.

Milan Nespešný (24) – v r. 1973 po smrteľnom úraze a neúspešnom oživovaní skonal v ambulancii.“

 

Albína Šumerajová ošetruje chlapca – S. Kupču z Hr. Kľačian Foto z roku 1963 archív autora

Albína Šumerajová ošetruje chlapca – S. Kupču z Hr. Kľačian Foto z roku 1963 archív autora

 

AMBULANCIA DETSKÉHO LEKÁRA

Známe sú pravidelné návštevy detského lekára z Levíc. V Tekove, v kaplánke, bola v r. 1950 zriadená detská poradňa. Kaplánka bola budova pre ubytovanie kaplánov v Tekovskej farnosti a bola majetkom Rím.− kat. cirkevnej obce. Bola súčasťou areálu farského dvora.

Trvalá ambulancia pre ordináciu detského lekára bola zriadená až po vybudovaní budovy prístavby obvodného zdravotného strediska (v roku 1971), kde je umiestnená dodnes.

 

DETSKÍ LEKÁRI

MUDr. Pavol Dzurilla

MUDr. Marta Pecárová

MUDr. Emília Nichtová do októbra 1988

MUDr. Beata Horniaková od novembra 1988  do roku 2008

MUDr. Ľubica Hajková od roku 2008 stále

 

Zdravotné sestry v ordinácii detského lekára

Terézia Trnkusová

Oľga Kováčová

Ľudmila Ličková z Tlmáč 1995

Eva Patakyová 1995 – 2000

Zuzana Havranová z Levíc 2001 – 1. 2003

Lenka Turčanová z Liptovského Mikuláša – od februára 2003 do roku 2008

Soňa Veselá od roku 2008 stále

 

PORADŇA PRE TEHOTNÉ ŽENY

Pre tehotné ženy a ženy po pôrode bola pre zdravotný obvod Starý Tekov pridelená zdravotná sestra Angelika Petrželová pochádzajúca z Tlmáč. Po nej to bola Gabriela Tarišková. Ordinácia bola v budove zdravotného strediska otvorená dva dni v týždni.

V posledných rokoch chodia tehotné ženy do ambulancie v Leviciach.

ZUBNÝ LEKÁR

Za Slovenského štátu od roku 1937 v dome u neb. Karola Solmošiho na ulici Poštový rad 5, kde dnes býva Albína Šumerajová,  býval lekár MUDr. Rauchman – Žid ( narodený 6. 1. 1903 v Záskalí pri Dolnom Kubíne). V Tekove pôsobil od októbra 1937. Bol absolventom Karlovej univerzity v Prahe z roku 1931.

Vykonával prax všeobecného lekára, ale ako bolo v tej dobe zvykom, vykonával aj iné zákroky. Trhal aj zuby. Býval a ordinoval na viacerých miestach v Tekove. Mal ordináciu aj na ulici Janka Kráľa, ale aj v Kováčovej ulici v rodinných domoch. Asi v roku 1943 prešiel cez Hron aj s rodinou na územie vtedajšieho Maďarska. Vojnu prežil. Po II. svetovej vojne si prišiel do Tekova, do domu Karola Hajku v Kováčovej

ulici, kde mal poslednú ordináciu, pre lekárske pomôcky a osobné veci. Samozrejme nič nenašiel.

Počas fronty tam ordinoval ruský vojenský lekár a tomu sa náradie určite hodilo.

MUDr. Rauchmanovi robil „asistenta“ nebohý Jožko Bátovský−Krátky.

Cez leto trhávali zuby na dvore, na stoličke.

 

AMBULANCIA ZUBNÉHO LEKÁRA

Po roku 1945 sme v Tekove mali zubnú ambulanciu v budove Základnej školy na poschodí, v terajšom kabinete – kancelárii zástupcu riaditeľa. Potom sa presťahovala do budovy Obecného úradu, do miestnosti kde je teraz sobášna sieň. Tam bola až do postavenia prístavby budovy zdravotného strediska.

 

ZUBNÍ LEKÁRI

MUDr. Adamec

MUDr. Milan Staroň

MUDr. Katarína Tömösköziová

MUDr. Anna Petrušková

MUDr. Lenka Záhorská

MUDr. Eva Maťová – do 31. 1. 1978

MUDr. Ján Budinský – od 1. 2. 1978 – stále

Zdravotné sestry v zubnej ambulancii

Katarína Nichtová rod. Solmošiová od 1. 10. 1964 do 30. 4. 1994

Angelika Šalyová z Rybníka 1. 5. 1994 do 31. 12. 1999

Júlia Kormancová 1. 1. 2000 do 30. 6. 2004

Katarína Nichtová 1. 9. 2004 – stále

 

FELČIARI A NAPRÁVAČI KĹBOV

Bola to Nespešná – Legíňka – liečila aj odvarom z koňacincov. Bola mastičkárkou. Bývala v Kamennej bráne, kde bývali dve české rodiny. Ona patrila do jednej z nich. Vojtech Petráš – organista a správca Rímsko−katolíckej školy v r. 1917–1932 v Starom Tekove – liečil, obväzoval a trhal zuby. Bol športovcom – otužilcom. Kúpal sa aj v zime v prielube.

Ján Hudec – roľník, až do svojej smrti (1958) naprával vykĺbené kĺby u ľudí aj u dobytka. Bol vyhľadávaným odborníkom pre postihnutých zo širokého okolia.

Chodili za ním ľudia až od Zlatých Moraviec. Ľudia lekárom – chirurgom pri vykĺbeniach nedôverovali. Nemali také výsledky ako naprávači, ktorí najmä pri dobytku získavali bohaté skúsenosti. A naviac boli vždy k dispozícii na počkanie. Na odmene netrvali.

Katarína Danková – vdova, pôvodom kuchárka. Prepichovala dievčencom uši „pre náušnice“, ale liečila aj iné poranenia. Bola to na tekovské pomery „pani“, veľmi milá a ochotná pomôcť. Jej manžel, Michal Danko, nar. v r. 1875, ako vojak Rakúsko−uhorskej armády v 1. svetovej vojne umrel na maláriu v Baku na Kaukaze 15. februára 1918.

Pani Danková, naša liečiteľka, vtedy už 50 ročná vdova, čakala na správu o úmrtí manžela plných 7 rokov. Zostala vdovou, viac sa nevydala.

 

PÔRODNÉ ASISTENTKY

Aby obec babu uživila i v dobe, keď polovica žien v aktívnom veku bola bez manželov, ktorí boli na frontoch 1. svetovej vojny a pôrodov bolo málo, jej odmena sa vyšplhala na 50 korún za jeden pôrod. Možno to neskoršie súviselo aj so spevňovaním hodnoty meny, ale obecné zastupiteľstvo 26. 10. 1923 určilo zníženie „babského poplatku“ na 20 korún za jeden pôrod. Nerozhodovalo, či sa pri jednom pôrode narodili dvojičky, ako to bolo v prípade Jozefa a Karola Kováčikových (10. 11. 1920), alebo iba jedno dieťa.

 

PÔRODNÉ BABY V TEKOVE

Prvá známa pôrodná baba v Tekove, o ktorej sa zachovala zmienka, bola Agneša Kosorínová – Babáková. Po nej to bola nevlastná mať Jána Bátovského−Korbeľu. Bývala v Kováčovej ulici a volala sa Mária Bátovská. Mária robila pôrodnú babu až do roku 1938. A robila ju desiatky  rokov. Určite aj pred rokom 1900 pôrodné baby v Tekove pôsobili . Pri pôrodoch boli potrebné vždy ženy znalé a schopné pomôcť. Ale o tejto, z histórie druhej známej pôrodnej baby, sa zachovala okrem spomienky u pamätníkov aj zmienka z prejednávania na obecnom zastupiteľstve.

Od februára 1923 ako som už spomenul, bol v Tekove zriadený zdravotný obvod.

V súvislosti so sledovaním zdravotnej starostlivosti o deti a najmä o ich poškodenia pri pôrodoch, začínalo byť aj pôrodníctvo sledované. Časté boli poškodenia chrbtíc, panvy, ale aj kĺbov končatín, následkom čoho boli tieto deti postihnuté na celý život.

 

V TEKOVE BABY VYBERALI KONKURZOM

OZ na svojom zasadnutí 5.12.1937 rozhodlo, že kvôli starobe už Mária Bátovská pôrodnú babu robiť nemôže.

V časopise Pohronie č. 9 z roku 1938, ale i v Národnom vestníku z tej doby, bol vyhlásený konkurz obcou Starý Tekov na obsadenie miesta pôrodnej baby.

Do výberu sa prihlásili:

Anna Staneková z Berekseku

Marcela Šóšová z Dolného Badína

Agnesa Istebníková z Ladcov

Ružena Štaubnerová z Banskej Hodruše

Pri konkurze bola vybraná a aj prijatá Anna Staneková z Berekseku. Bol jej určený plat 1200 korún ročne, čo aj prijala. Poverenie prevzala osobne. Po prijatí si však odišla pre nábytok a ostatné veci, ale viac sa do Tekova nevrátila.

A tak prestárla Mária Bátovská musela ešte i v roku 1938 babstvo vykonávať. V Tekove sa však objavila iná žena, pôrodná baba. Tá tú činnosť po Márii Bátovskej začala vykonávať. Bývala na Vŕšku v dome teraz známom ako dom nebohého Alexandra Bátovského. Táto pôrodná baba bola známa tým, že si okrem výslužky za asistenciu pri pôrode vypýtala v rodinách, kde to bolo možné aj za batoh slamy.

Chovala si hydinu, ale pretože nemala vlastnú roľu, tak ako poprávku pod husi slamu potrebovala. Pôrodnú babu robila až do mája 1942. Potom odišla z Tekova.

Už predtým sa v Bratislave pripravovala za pôrodnú asistentku Margita Bátovská, rodená Hancková. Táto bola právoplatne na túto prácu aj zvolená a za pôrodnú asistentku aj vymenovaná 18. 5. 1942.

Pôrodnú asistentku vykonávala aj naša občianka Mária Kosorínová, rodená Bátovská (22. 12. 1915 – 31. 12. 1982). Ale jej pôsobiskom bola obec Rybník, kde začas aj bývala. Na zapálené prsníky však tekovské ženy volali pôrodnú asistentku Máriu Kosorínovú.

Do konca roku 1952 ženy u nás rodili v domácnostiach. Asistovala pri nich pôrodná asistentka - baba. Posledné dieťa, ktoré sa narodilo v domácnosti, bola Anna Hajková staršia, vydatá Mandráková, (1. 1. 1953). Aj keď už platilo nariadenie o vykonávaní pôrodov v nemocnici, nestačili s ňou ísť do pôrodnice. Pôrod bol náhly, nečakaný. Prvá, ktorá sa už narodila v pôrodnici v Leviciach, bola zhodou okolností tiež Anna Hajková mladšia, Mgr. Anna Palaťková.

 

PÔRODNÉ ASISTENTKY (BABY) V TEKOVE:

Agneša Kosorínová. Pochádzala z Rybníka. Po nej sa týmto Kosorínovcom, bývajúcim na Vrchu pri Bujačni, (pri Kalvárii) hovorilo do Babákov, čo pretrváva dodnes.

Mária Bátovská do roku 1938

Anna Staneková – robila iba krátko v roku 1938

Mária Bátovská – opätovne na konci roku 1938

Neznáma žena – bývajúca v Bátovského dome na Vŕšku od roku 1939 do 1942

Margita Bátovská – od roku 1942 do roku 1952, potom až do dôchodku pracovala na pôrodnici v Leviciach.

 

LEKÁREŇSKÁ SLUŽBA
V Starom Tekove je otvorená od 1. marca 2005 lekáreň AURA - lekárnička Mgr. Eva Bukovenová

 

Ambulancia v Hronských Kľačanoch

Na podnet Obecného úradu v Hronských Kľačanoch a po dohode s obvodným lekárom MUDr. Silviou Faškovou bola zriadená od r. 1999 aj v tejto obci ambulancia obvodného lekára. Ambulancia sa nachádza v strede obce v budove Jednoty /bývalá krčma/. V tejto ambulancii ordinuje obvodný lekár, v súčasnej dobe MUDr. Viktor Faško,  trikrát v týždni.

 

V Starom Tekove 3. júla 2014

Jozef Pacala


 

Automatická meteorologická stanica Starý Tekov

MALÁ VODNÁ ELEKTRÁREŇ TEKOV

Interaktívna mapa Starého Tekova

Stavebné pozemky - Vranie diely Starý Tekov už v predaji!


Najnovšia publikácia vydavateľstva CBS "TEKOV Z NEBA" v elektronickej podobe, ktorej súčasťou je aj prezentácia obce Starý Tekov.

Vážení rodičia, milí priatelia základnej školy. Dovoľujeme si Vás požiadať o venovanie 2% dane z príjmov fyzických a právnických osôb Rodičovskému združeniu pri Základnej škole Štefana Senčíka v Starom Tekove. (viac informácií po kliknutí na nadpis)

Vážení rodičia, milí priatelia MŠ. Dovoľujeme si Vás požiadať o venovanie 2% dane z príjmov fyzických a právnických osôb rodičovskému združeniu pri MŠ v Starom Tekove. (viac informácií po kliknutí na nadpis)

dnes je: 24.4.2017

meniny má: Juraj

Mesačník pre verejnosť v regiónoch elektrární Bohunice a Mochovce

Aktuálne voľné pracovné miesta

webygroup

Úvodná stránka