Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Články

Fašiangy – čas zábav a spomienok...

Fašiangové obdobie dlhé či krátke v minulosti bývalo obdobím bujarých zábav. V súčasnosti sa v tomto období konajú decentné plesy. Dnes už sotva kto dokáže časovo vymedziť jednotlivé historické obdobia vývoja  tanečných zábav v našej obci. O tomto fenoméne je len veľmi málo priamych či nepriamych písomných správ, alebo iných dokumentov. Musíme sa uspokojiť so spomienkami najstarších súčasníkov, tak ako si ich oni uchovávajú v pamäti z rozprávania ich predkov. Každopádne aj spoločenské zábavy majú svoj  vývoj, podliehajú zmenám a spoločenským trendom.

Najstarší informátori spomínajú na fašiangové veselice po domácnostiach s gajdošom. Ak sa traduje, že „prvý tanec“  býval hneď po litániách, treba to brať doslovne, nakoľko zábavy v minulosti boli vo večerných hodinách ťažko realizovateľné, keďže ešte neexistovalo elektrické osvetlenie. Medzi tradičné tanečné zábavy v prvej polovici 20. storočia patrili štefanské, fašiangové, hodové, regrútske a katarínske zábavy. Dievky stávali okolo tanečného parketu nezriedka i so svojimi mamkami a mládenci si ich chodili brať do tanca. Medzi jednotlivými tanečnými kolami „dievky išli do kolesa“ a za spevu tancovávali tzv. kolesový tanec. Súčasťou zábav bývala i voľba mládeneckého richtára a vstup chlapcov medzi mládencov, každý so svojim mládeneckým krstným otcom. Bandistov „chovali“ prví mládenci a na večeru zvyčajne chodili k mládeneckému richtárovi. Počas roka medzi najčastejšie predsa len patrili svadobné zábavy.

Zmeny v charaktere tanečných zábav nastali po zavedení elektrického prúdu a najmä po 2.svetovej vojne. V povojnovom období dochádzalo k istej diferenciácii medzi sedliackou mládežou a inteligenciou tzv. panskou spoločnosťou. Potvrdzuje to skutočnosť, že občas zábavy bývali aj na dvoch miestach. Inteligencia sa zvykla zabávať u Grmana a sedliacka mládež v letnom období u Hajkov pod šiatrom. Kým prvým hrávali skôr cigánske sláčikovo - cimbalové muziky. Druhým takmer výlučne dychovky. Za predchodcov čajov o piatej by sme nadnesene mohli považovať, podvečerné tancovačky pri harmonike pod šmykňou obecného kováča. Zábavy bývali aj „pri šivačke“, keď živú kapelu nahrádzal gramofón. Postupom času tanečné zábavy dostavali novú dimenziu. V istom období z kapacitných dôvodov aj hodové zábavy sa konali na dvoch miestach. V kultúrnom dome a aj vonku na voľnom priestranstve pred hasičskou zbrojnicou na tento účel vybetónovanej ploche. Juniálesy a majálesy sa v minulosti konávali priamo vo vrbine pri Hrone až v neskoršom období na futbalovom ihrisku. Veľa sa odkukalo a donášalo z mestského prostredia. Rozmáhali sa tzv. stolové zábavy, na ktorých zabávajúci mali zabezpečené stoličky a stoly na posedenie. Začiatkom druhej polovice uplynulého storočia  vo fašiangovom období  bývali aj v našej obci maškarné plesy. Skôr a častejšie pod názvom maškarný bál. Pokusy boli i o noblesnejšie spoločenské plesy. Pri plesoch ako zaujímavosť žiada sa uviesť, že v rámci  zábavnej lotérie „tomboly“ po viac rokov I. cena bývalo živé prasa. Cenu zakaždým venovalo miestne JRD. Keďže v tom čase sa takmer v každej domácnosti pre vlastnú potrebu chovala ošípaná a o odstavčatá bola núdza, na tú dobu živé prasiatko bola atraktívna I. cena tomboly. Po otvorení kultúrneho domu v roku 1965 vždy po oznámení konania tanečnej zábavy, staršie ženy sa vypytovali: „či budú púšťať i na balkón.“ Bývalo totiž zvykom sprístupniť za symbolické vstupné balkón divákom, prevažne matkám dievčat, ktoré pozorovali priebeh zábavy s príslušným okomentovaním jej priebehu. Postupne sa termínovník zábav  rešpektujúc pôstne a adventné obdobie, rozširoval o veľkonočné zábavy, majálesy (juniálesy), dožinkové, oberačkové, silvestrovské zábavy. S odchádzajúcou generáciou nositeľov krojov s nostalgie bývali usporadúvané aj  tzv. krojové tanečné zábavy. Istý čas boli rozšírené tzv. mládežnícke diskotéky. Zaujímavý bol aj spôsob oznamovania konania zábav. Zhotovovanie plagátov pozývajúcich na zábavu a ich roznášanie a vylepovanie po okolitých obciach. Tak ako sa menili miesta a spôsoby tanečných zábav, menilo sa i zloženie hudobných skupín aj čo sa týka zastúpenia jednotlivých hudobných nástrojov, dychové, strunové, klávesové. Podobne je to i s tancami. Drobčenú, šimipolku či vrtkú pozná (ak vôbec) už iba najstaršia žijúca časť obyvateľov. Valčík, polka, čardáš sú stálicami. Twist, charleston, letkis zostali v spomienkach ako epizódy časti žijúcej generácie. 

Súčasné zábavy sa javia ako spoločenský fenomén čerpajúci z minulosti a zároveň hľadajúci nové trendy spoločenskej zábavy.

 

Ján Páleník

 

zábava.jpg

Ilustračný obrázok /zdroj:internet/


 

Občianske združenie Tekov-Hont

Automatická meteorologická stanica Starý Tekov

MALÁ VODNÁ ELEKTRÁREŇ TEKOV

Interaktívna mapa Starého Tekova


webygroup

Úvodná stránka