Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Starý Tekov - oficiálne stránky obceHľadať
 
 

Čo to o priezviskách

Čo to o priezviskách obyvateľov obce Starý Tekov

Starobylosť a veľkosť čo sa týka počtu obyvateľov, (katastrálnym územím nie je spomedzi čilejkárských obcí najväčšia) predurčili obec Starý Tekov za akúsi „hlavnú obec“ čilejkársko – tekovského mikroregiónu 11 resp. 9 obcí na ľavom brehu Hrona rozprestierajúcich sa z väčšej časti na úpätí Štiavnického pohoria. Jedná sa o obce Starý Tekov, Hronské Kľačany, Podlužany, Nová Dedina (zlúčené obce Opatová, Tekovská Nová Ves a Salmoš - Gondovo), Hronské Kosihy, Čajkov Rybník, Tlmače (v súčasnosti najmladšie a najmenšie mesto) a Veľké Kozmálovce. Územie mikroregiónu na východe hraničí s územím Hontu, na juhu s maďarsky hovoriacou enklávou, na západe územie ohraničuje Hron a na severe spomínané Štiavnické pohorie.


Už aj v minulosti si viacerí etnografi, urbanisti, ale i architekti a jazykovedci všímali vzájomné rozdiely jednotlivých obcí na prvý pohľad akoby po všetkých stránkach jednoliateho slovensky hovoriaceho mikroregiónu, rim. kat. vierovyznania, rovnakých krojov a spoločných historických osudov. Podobnosť, alebo totožnosť je iba zdanlivá, rozdiely tu vždy existovali v každom z uvedených segmentov. Bolo by zaujímavé bližšie sa pozrieť aj na výskyt a vzájomné prelínanie sa niektorých priezvisk medzi jednotlivými susednými čilejkárskymi obcami od seba vzdialených vo viacerých „čo by kameňom dohodil“. Čo môžeme bez akéhokoľvek bádania konštatovať je skutočnosť, že ani v jednom prípade dominantné priezvisko tej ktorej obce nie je súčasne dominantným priezviskom v susednej obci, alebo niektorej inej obci mikroregiónu.


V časoch tureckého prenasledovania bola migrácia v celom Tekove veľmi veľká a vymenila sa väčšina obyvateľstva, čo sa dá sledovať aj v urbároch, ktoré sa z tejto doby zachovali. Preto po tureckých vojnách bolo treba doviesť nových kolonistov, ktorí by obrobili polia ležiace ladom, ako i tie ktoré boli premenené na lúky a pasienky. Extenzívne poľnohospodárstvo bolo typické aj pre ostatné časti Uhorska obsadené Turkami. Koncom 17. storočia barón Mikuláš Jaklin doviedol do Starého Tekova vyše 30 rodín nových osadníkov. Noví prisťahovalci boli sklamaní veľkým daňovým zaťažením zo strany župy ako aj povodňami Hrona. Už v roku 1711 v žiadosti adresovanej zemepánovi Esterházimu Tekovčania uvádzajú, že z kolonistov, ktorých bolo vyše 30 rodín zostalo pre tieto ťažkosti v Starom Tekove iba 8. Ostatní poodchádzali na lepšie miesta. Žiaľ nepodarilo sa zistiť odkiaľ noví osadníci do Starého Tekova prišli. No zdá sa, že neboli z jedného miesta. Rozborom matrík, ktoré sa zachovali od roku 1709 a na základe záznamov o kalvínoch z I. polovici 18. storočia v kanonickej vizitácii z roku 1755 sa dá aspoň čiastočne zistiť, ktoré rodiny prišli do Starého Tekova koncom 17. storočia v rámci osídľovania a ktoré tu už boli predtým. Napríklad rodina Lecký sa vyskytuje v urbári už v roku 1554 a prišla do Tekova z majera Leck pri Hornej Seči. Tento majer v tureckých dobách v 16. stor. zanikol. Aj rodina Solmoši bola tu už počas tureckých vojen. Medzi staré tekovské priezvisko patrí i Gažo. Istý Gažo je spomínaný v historických zápisoch a listinách ako vyberač daní v Tekove.


Z výkazu tekovského urbára z roku 1769 sa dajú obyvatelia zatriediť do skupín podľa majetkových pomerov na írečitých poddaných, hofierov majúcich domy bez pozemkov v extraviláne a hofierov bez domov.


Akési premiešanie či spestrenie priezvisk spôsobovali i novšie kolonizačné vlny, kedy do obce pribudol príchodom viacerých rodín naraz väčší počet obyvateľov. Aj v minulých obdobiach i keď menej výraznejšie, ale predsa len prisťahovávali sa do obce z rôznych dôvodov jednotlivci, ale i rodiny (píše sa o tom i na inom mieste), tým sa rozširoval resp. spestroval diapazon priezvisk obci.

 

Priezviská obyvateľov obce Starý Tekov môžeme zaradiť:

1.priezviská s maďarským pôvodom: Magyar (Maďar), Székely (Síkeľa), Vendégh
(Vendík), Solymossi (Solmoši), Meszáros (Mesároš), Pusztay (Pustai) atď.

2.priezviská s čisto slovenským pôvodom: Slušný, Poprac, Štipka, Jelenka, Brezina, Rajecký,
Izák, Hríbik

3. priezviská podľa rôznych charakteristík:

a./ napr.: staršia generácia mužov s priezviskom Grman boli nižšej postavy.( prirovnávaní
k drobným slabo vyvinutým plodom ovocia – grmanom)

b./ priezviská priraďované k Hronu napr.: obydlia rodiny Rybárovej a Hrúzovej ( hrúzik –
ryba), stáli neďaleko Hrona

c./priezviská podľa remesiel napr.: Čižmár, Halás (po maď. rybár),Hostinský, Hrncsárová,
Kollár, Kováč, Krajčík, Pálenčár, Švec

d./ priezviská biblické napr.: Adam, Dávid, Izák,

e./ priezviská identické s osobným menom napr.: Adam, Dávid, Izák, Štefan, Fabian, Lacko,
Martinka,

f./priezviská živočíšne napr.: Baranec, Havran, Káčer, Jelenková Kocúrková, Meďveď,
Straka, Srnka, Valach

g./ priezviská rastlinné napr.: Hríbik (hríb), Chrenko (chren), Mako (mak), Leskovský
(lieskovec), Medovič (medovka), Praslička, Paštrnáková, Rajčáková (rajčina-paradajka)

h./ priezviská utvorené z názvu národov napr.: Horváth, Maďar, Polyaková

V podobnom delení a tvorení ďalších zaujímavých podskupín by sa dalo pokračovať.

Veľmi zaujímavé boli i prezývky a príjmenia tunajších obyvateľov, ktoré ešte občas zaznejú, ale už iba z úst starších obyvateľov obmedzenejších v komunikácii. Ináč už prakticky vymizli zo slovníka obyvateľov obce.
Priezvisková perlička. V súčte starotekovských priezvisk sa dlhodobo veľmi zriedka vyskytujú priezviská, identické ako krstné mená. Dali by sa spočítať na prstoch jednej ruky (viď 3e./). Perličkou však je, že i z toho mála priezvisk bol v päťdesiatych rokoch 20. stor. v obci tajomníkom Štefan Miššo a v novembri 2010 bol za starostu zvolený Peter Štefan.

Skúmať etymológiu priezvisk nie je jednoduché a vyžaduje si to vysokú erudovanosť nielen jazykovú, ale i náboženskú, pretože vznik a vývoj priezvisk ide ruka v ruke s príslušnosťou k vierovyznaniu skúmanej skupiny, celých rodov, alebo jednotlivca. S touto zaujímavou problematikou priezvisk ale i osobných mien sa zaoberá iba niekoľko málo jednotlivcov možno aj preto neexistuje nejaký ucelený metodický materiál pre skúmanie tohto nesporne zaujímavého fenoménu. Niektoré staré starotekovské (alebo aj novšie v súčasnosti v obci jestvujúce) priezviská pokúsime sa etymologicky identifikovať, pravda je to iba jedna z niekoľkých možných verzií.
Béreš – (bíreš) po maď. sluha na majetku
Brezina – môže byť od stromu breza (aj tak sa utvárali priezviská),alebo príchodom z osady Breza juhovýchodne od Košíc, možno že z Breznice, Brezovej pod Bradlom, Suché Brezovo?
Filo – aj Fiľko dolnozemské priezvisko rozšírené po celej enkláve
Hajko – v obci najpočetnejšie priezvisko, avšak rozšírené priezvisko aj v Banáte (územie ohraničené riekami Muraš, Tisa, Dunaj, historicky na Rumunsko – Srbskom území, obývané veľkým počtom rôznych národností medzi inými i Slovákmi) Že by bolo odtiaľ k nám importované ? (Hajko –hájiť, strážiť)
Hancko – osada Hanková pri Rožňave (osadníci z Hankovej – Hanckovci ?)
Horniak – pochádzajúci (prišli do obce) z Hornej zeme, z horských krajov, horniaci
Hlôška - dolnozemskí slováci pochádzajúci z okolia slovenskej osady Hložany ?
Hutta – hütte po nem. chata (azda chatár? skôr murár!)
Gažo – z osobného mena Gašpar, Gažko, Gažo
Jančo – východisko priezviska z krstného mena domácej podoby Ján – Janči - Jančo

Najpočetnejšie priezviská v obci:

  rok 1995 rok 2010
1. Hajko Hajko
2. Bátovský Kúdeľa
3. Šumeraj Šumeraj
4. Kúdeľa Bátovský
5. Solmoši Solmoši
6. Fabian Kosorín
7. Lecký Lecký
8. Horniak Horniak
9. Kosorín Horniak
10. Jančo Jančo

 

Ako zaujímavosť môžeme uviesť skutočnosť, že z dominantných priezvisk obce Starý Tekov nefiguruje ani jedno priezvisko v prvej desiatke najpočetnejších priezvisk Slovenska. Zo starotekovských priezvisk je v prvej desiatke priezvisk Slovenska priezvisko Horváth (v SR je na l. mieste) a Kováč (v SR je na 2. mieste).


Ako ďalšiu zaujímavosť uvádzame, že na prelome 20. a 21. storočia storočia resp. (2. a 3.tisícročia), čo sa týka početnosti obyvateľov, ešte stále prevláda počet obyvateľov tzv. starých tekovských rodov, avšak čo sa týka množiny všetkých priezvisk, začínajú prevažovať priezviská obyvateľov, ktorých pôvodní nositelia sa v ostatných 5 – 6 desaťročiach v obci usadili, alebo do obce prisťahovali. Tak napr.: v roku 2010 bolo v obci zo všetkých 232 priezvisk takýchto 140. Je zaujímavé sledovať aj tento aspekt dedinskej pospolitosti a porovnávať historické a časové obdobia fázovitosti s monotónnosťou obmeny obyvateľstva a tým súčasne aj preskupovanie a rozmanitosť priezvisk v obci.

Poznámka: Pre vypracovanie tohto prehľadu boli použité niektoré historické podklady z archívu autora a najnovšia štatistika obyvateľstva z obecného úradu.

Ján Páleník


 

Občianske združenie Tekov-Hont

Automatická meteorologická stanica Starý Tekov

MALÁ VODNÁ ELEKTRÁREŇ TEKOV

Interaktívna mapa Starého Tekova

dnes je: 19.7.2019

meniny má: Dušana

podrobný kalendár

Obec Starý Tekov bola súčasťou zábavnej show odhaľujúcej krásy slovenského vidieka - Naj dedinka Slovenska.
Video v archíve RTVS si môžete pozrieť v nasledujúcom odkaze: www.rtvs.sk

webygroup
ÚvodÚvodná stránka